Životné deje

O tom, čo všetko v živote pocítime.

Láskou vieš zahorieť a slovo ťa mrazí.
Myseľ ťa len opúšťa, však telo sa kazí.
Sklamaním získaným srdce ti chladne,
no čas sa len vlečie, keď cítiš sa na dne.

Postupne životom zdravie si strácaš,
za chyby mladosti často len doplácaš.
Pridraho niekedy skúsenosť získať vieš,
to čo si tak hľadal, často sa nedozvieš.

Mladosť si nekúpiš a starosť nepredáš,
pekný deň stratí sa skôr ako sa nazdáš.
V omyly chytíš sa, však radu nekúpiš,
trest prijímaš, to dobrovoľne podstúpiš.

Roky ti len pribúdajú, krása ti vädne,
vrásky sa vrývajú, hoc` držíš sa pevne.
Srdce ti tvrdne, však duša len mäkne,
to čo si nevnímal dnes zdá sa ti pekné.

Niekedy čakaním dočkať sa cieľa smieš,
potom hoc` bežíš, sám seba nedobehneš.
Snáď i osud voláš svoj a anjel ťa počuje,
diabol ťa stále pokúša, no ktosi ťa varuje.

Spravodlivosti niekedy ľahko vieš uniknúť,
nátlak na posudzujúceho niekoho vyvinúť.
Trest ťa napriek tomu nikdy nikde neminie,
to dnes snáď skoro každý dávno jasne vie.

Svedomie nečisté tak životom ťa ťaží,
duša za hriechov odpustením stále ti baží.
Tvoj osud niekedy sa s tebou len zahrá,
život tvoj zdá sa byť len veľká to prehra.

Nádej sa nestráca, tá umiera posledná,
šťastie je v nešťastí, to býva dovedna.
Mladosť je prchavá, náhle ju strácaš,
keď zistíš, že hrdosť máš, rokmi ju splácaš.

Múdrosť si ukrývaš, málokto ju zistí,
pre hlúpych hlúpi sme, zdáme sa neistí.
V tme svetlo vidíme, teplo nás mrazí,
tak teda takí sme, hoc` život nás kazí.