Vzdialená od cieľa

O samotných chvíľkach…

Cítim sa tak v sebe zrazu stratená,
vnímam, ako si odo mňa ďaleko
a hoc netuším, čo to všetko znamená,
rozum trápi si srdce celkom na mäkko.

Myšlienkou volám dušu spriaznenú,
do očí tlačia sa mi slzy samoty,
a hoc snažím sa mať myseľ pokojnú,
neviem sa zbaviť pocitu prázdnoty.

A tak preplnené kútiky smutných očí
prepúšťajú slanú kvapku na líce
a zrazu všetko okolo tej bolesti sa točí,
už dôvodov poznám možno na tisíce.

Tak presiaknutá hrudnou bolesťou
si zmývam pokožku svojho tela,
vyzbrojená len svojou vlastnou hrdosťou,
však tak vzdialená od tajného cieľa.