Vyznanie

Čo si sľúbime pred svadbou, nech nám vydrží celý život.

Tak stojím pred tebou,
ako nahý, dušou i telom.
Nič už neskrývam, všetko už vieš.
Ja pýtam sa ťa, čo mi odpovieš?

No pred tým ešte to mi ver,
púť to bola pridlhá.
Ja hľadal som ťa každý deň
pre ten kúsok objatia.

Pre ten pocit, keď ti v duši
zvon sa v ušiach rozozvučí.
Keď pre oči nevidíš,
či bdieš, a či iba sníš.

Keď city v tebe vzbúria sa
a srdce jasne zaplesá,
v tom okamihu presne viem,
čo od života vlastne chcem.

To dievča, čo predo mnou tu stojí,
tú ženu, čo o muža sa bojí.
To šťastie, čo rodinu vždy stmelí,
tú lásku, čo obaja sme chceli.

Tak pýtam sa ťa v tento deň,
keď mužom tvojím stať sa chcem.
Dnes srdce ti dávam na dlani.
Odpovedz, budeš moja pani ?

Však pred tým ešte sľúbiš mi
šťastie, lásku, v noc i dni.
Nech pokoj v našej duši je,
len tak nám láska prežije.

Za to všetko ponúkam ti ja,
že city moje sa nezmenia.
Že ochránim ťa pred všetkým
smútkom, strachom, od bolesti.

Že budeš moja jediná,
čo v srdci mojom miesto má,
že prekonám i nemožné,
pre pokoj v našej rodine.

Ja ponúkam ti svoju dlaň
a v nej osud, čo pre teba mám.
A od teba jedno počuť chcem,
že: „ Ženou tvojou stať sa chcem“.