Úprimne
Len úprimné priznanie
Už týždeň celé dni mám ťa plnú hlavu.
V očiach mi možno vidieť len tvoju tvár.
Telo slabosťou sa chveje a napätie svalu
spôsobil pohľad, ktorý si mne venoval.
Tak pozorne vrýval si ho do mojej tvári,
že neostalo iné, ako sklopiť na zem zrak.
Však i ona odrážala, že oko tvoje žiari,
no plachosť moju nezahalil žiaden mrak.
Úprimné srdce zahladilo všetky chmáry,
čo priniesla mi ťažká noc i preťažený deň.
V rozhovore s tebou zabudla som na čary,
ktorými tak vysával ma hrôzostrašný sen.
Šťastný úsmev primrzol na našich perách.
Pár slovami bez boja porazil mi moju zlosť,
čo usídlila sa v hrudi i v nasiaknutých šatách,
hoc` bránila som sa, ktosi venoval mi jej dosť.
Tak útekom plachým k víťazstvu som došla.
Poďakovať mala by som sa mu preto zrejme.
Neurobím to však pre hrôzu, ktorá vzišla
pre zaslepenosť. Choval sa viac, než suverénne.
Jediný pohľad tvoj vyžehlil zachmúrenú tvár.
Pálivé dotyky očí, pod stolom náhody nôh.
Celý čas tak rýchlo plynul a ty si sa len smial.
Tam opustila som ten priestor trecích plôch.
Nech teda už ktokoľvek si, pekne ďakujem.
Viac povedať nesmiem, lebo to práve je dosť.
Slová úprimné sú, kedykoľvek ich zopakujem.
Prítomnosť tvoja vsiakla sa mi hlboko v kosť.
Už týždeň celé dni mám ťa plnú hlavu. V očiach mi možno vidieť len tvoju tvár. Telo slabosťou sa chveje a napätie svalu spôsobil pohľad, ktorý si mne venoval. Tak pozorne vrýval si ho do mojej tvári, že neostalo iné, ako sklopiť na zem zrak. Však i ona odrážala, že oko tvoje žiari, no plachosť moju nezahalil žiaden mrak. Úprimné srdce zahladilo všetky chmáry, čo priniesla mi ťažká noc i preťažený deň. V rozhovore s tebou zabudla som na čary, ktorými tak vysával ma hrôzostrašný sen. Šťastný úsmev primrzol na našich perách. Pár slovami bez boja porazil mi moju zlosť, čo usídlila sa v hrudi i v nasiaknutých šatách, hoc` bránila som sa, ktosi venoval mi jej dosť. Tak útekom plachým k víťazstvu som došla. Poďakovať mala by som sa mu preto zrejme. Neurobím to však pre hrôzu, ktorá vzišla pre zaslepenosť. Choval sa viac, než suverénne. Jediný pohľad tvoj vyžehlil zachmúrenú tvár. Pálivé dotyky očí, pod stolom náhody nôh. Celý čas tak rýchlo plynul a ty si sa len smial. Tam opustila som ten priestor trecích plôch. Nech teda už ktokoľvek si, pekne ďakujem. Viac povedať nesmiem, lebo to práve je dosť. Slová úprimné sú, kedykoľvek ich zopakujem. Prítomnosť tvoja vsiakla sa mi hlboko v kosť.