Odpustenie

O tom, že odpúšťať sa má…

Pýtal si si odpustenie. Tak teda „na!. Tu ho máš.
Nech v duši sa ti uľaví, skôr, ako sa nazdáš.
teda odpúšťam ti pre ten cit jeden jediný –
Lásku na prvý pohľad, pre ňu ostal si nevinný.

Avšak ako muž, to vravím, nestojíš mi za veľa.
Nedovolím, aby triafal si sa do mňa, ako do cieľa.
Len ako človeku toto odpustenie som dala ti.
Čakám pre to, že v hlave sa konečne ti rozsvieti.

A čo sa týka bolesti, citov tvojich, tie sú iba tvoje.
Máš ich spolu so šťastím, čo si nosíš vo dvoje.
Či veríš a či nie, i mne sú dané svoje starosti,
a niekoľko z nich zapríčinil si mi práve ty.

Duši spôsobil si tlak pre impulzívnu nedbalosť.
Vyznal si mi city, predovšetkým hnev a zlosť.
Posadnutosťou tlačil si ma k múru stále viac,
kým neuzavrela som sa v seba, chtiac, či nechtiac.

Nevyčítam ti to však. Máš pravdu, je to tak.
Stane sa nám to, čo dovolíme, možno duši tlak.
Avšak uznaj, že ty vo svojich rokoch zrelý,
správal si sa ako decko, bol si príliš smelý.

Zabúdal si na fakt, tváril si sa ako nevinný,
že hoc` videli sme sa iba raz, jeden jediný,
pre mňa to bol zásadne len pracovný pohovor,
ktorý neriadil si a preto prerástol v rozhovor.

Preto darmo na mňa tlačíš, nech otvorím ti city,
neotvorím dvierka tajné, je mi jedno, že to si ty.
Zásadne nemiešam si veci súkromné a pracovné,
lebo to robia, podľa mňa, len ženy neschopné.

S úsmevom na tvári si poviem: „Už je to tu zas.“
Pre osud či ženskosť nezamestnaná som opäť raz.
Však že ľudskosť svoju nemám, hlavu moju ťaží,
strácam pole uznania pre mužov, hoc` sa snažím.

Preto odpúšťam ti, v živote mojom je to tak.
Hoc viem a smiem, nemôžem, nado mnou je mrak.
Osudom poznačená, čo pod nohy kladie prekážky,
správam sa však ako víťaz, načo sú nám urážky.

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *