Ty

Iba pustatina,
vyprahlá púšť
nad ktorou dávno
mraky stiahli sa už.

Na dušu tvoju
Slnko už zabudlo,
posledný havran odletel
pred chladom a tmou.

Čierna tu hlina
sedí udupaná,
prázdnota, smútok,
cíti sa sama.

Vyhasol plameň,
zomrela nádej,
viera a sny
sú v nenávratne.

Zasklený pohľad
uprený do seba,
vidí len čierno,
chlad a tmu – SEBA!