Stoj, postoj s neutíchajúcou predtuchou a nutkaním viesť beh, za snami, nádejami, za krajším trávnikom, farebným zajtrajškom, všetko v mysli jasné ako letné slnko a mizivé ako jarný sneh. Predsa vytrvalé či nástojčivejšie každým novým dňom.
Nie je deň a nie je noc Dievča chytá do rúk zvláštnu moc. Nie je dieťa, nie je žena Je akási iná –pozmenená…..
Smútok v očiach mojích žiali , oči moje preplakali, nejednu z tých 1000 nocí jak tak rôčky ubúdali .
Ako búrka, ako blesk prišla si z jasného neba, nebol som si vtedy istí či chcem práve teba. Nie som si tým istí ani teraz, dážď mojich pochybností prosím ťa prekaz.
Posledné kvety zvädli, posledné písmená zbledli. Posledné slová stratili význam, posledná ozvena tvojho mena zmizla.
Oheň vzplanie, všetko spáli. To vzduch mu dáva silu. Aj vášeň má tu silu. Tak ako oheň, čo dušu páli.
Anjel k zemi hlavu kloní. Je tu ticho. Sú tu oni. Spomienky. Šum lístia chladom preznieva. Neostane nič, len vetra pieseň posledná.
Hľa už svieca vyhasína a temná noc snáď spáli žiaľ, prečo aj bolesť neusína ? Snáď zmizne v temných krídlach diaľ.
Prijať osud s ľahkosťou motýľa. Na jednom krídle túžba a druhé strach omína. V kresbách vidieť vášeň vpísanú.
Najnovšie komentáre