Súboj

S kým a čím všetkým človek musí bojovať.

Aký zmysel život má,
keď ma osud potkýna?
Či nevidí, že strácam sily,
čo sudičky mi nadelili?

Tak unav sa už osud môj,
nech život nie je samý bôľ.
Neskúšaj ma zas a znova,
kým rany sa mi nezahoja.

Človek som ja plný sily,
však myšlienky ma unavili.
Hruď mi zviera krutá sila,
čo srdce moje poranila.

Tak povoľ trochu zovretie
raz a zas a po tretie.
Nech trochu sa mi uľaví,
kým na nohy sa postavím.

A potom opäť, to mi ver,
kráčať budem v ten svoj smer.
Lebo hoc si osud môj,
ja vyzývam ťa na súboj.

Veď silou vôle víťaziť
prišiel človek na zem žiť.
A hoc ma osud poznačíš,
ja nevzdám sa ti, to si píš.

Nuž rozhodni sa osud môj,
aký zvolíš teraz boj.
Rozhodný, či taktiku?
Už poznám tvoju praktiku.

Najprv vezmeš, potom dáš
za chrbtom sa vysmievaš.
No poraniť smieš toho len,
čo časom ešte nezmúdrel.

Však kto ťa osud podchytí,
tomu budeš slúžiť ty.
Bo pravda je to odveká,
niet nad silu človeka.

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *