Slobodný zas

Stretávky s osudom

Keď šťastie sa lúči, chúli sa v kúte,
márne sa obzeráš, tratia sa chute.
Na očiach rosia sa sny plné lásky,
dejstvo sa dohralo, snímajú sa masky.

V dlaniach sa pot zbiera, padajú plecia,
už nie si čím si bol, zhmotnený vo veciach,
zostal si celkom sám, slobodný zas,
tak prečo sa poberá slza na konce rias?

Len ako pozbierať padnuté sily,
nič nie je stratené, si predsa milý.
V rukách máš tajomstvo, nebeský dar,
tak ako dať ho von, nech nie je na zmar?

So Slnkom spletený v mesačnom splne
unáša ťa osud na svojej vlne,
kormidlo stratené točí sa ako chce,
kto tomu zabráni, keď šťastie zakokce?

Len hrdosť zlomená, zrazená k zemi,
len tá ťa pozbiera, aj keď si nemý,
vystri si kolená, pozdvihni zrak,
zabuchni minulosť, nechaj ju tak.

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *