Sklíčka slov

Osudová mazaika života

Nesmelo skladám obrázok zo sklíčiek slov,

Spútaná mozaikou vábivých tajomných snov.

Zrýchlený dych ružovou hmlou na očiach

Ma púta bližšie, bližšie k tebe, do náručia.

No v pevnom objatí kolená ma zrádzajú,

A tisíce slov nevyslovím, prečo? strácam ju

Odvahu na to tajomné splynutie, čo cítim

Tie otázky bez odpovede, ako vysvetlím ti?

Že stratená som v slovách, objímaš mi dušu,

Že milujem sa  nocou, kým mi dávaš pusu,

Že netreba ti smútok, to ti kazí tvár

a že verný ti je osud, verný – tebe kráľ.