Sila priania

Keď sa nám plní, čo sme si zažiadali

Bez sĺz slová to všetko za nás vyhádali
a v minúte jednej na oči sme si vyhádzali
roky spolužitia, charakter i cnosť.
Presvedčení, že bez lásky tej žiť budeme môcť.

Zrazu tak dospelí v boľavej sile našej,
ostali sme v dospelosti, hádke strašnej
o tom, že slobodné sme, hoc` v okovách
lásky krehkej, dávno stratenej len v slovách.

Krok za krokom sme vyšliapali chodník,
čo stratil sa nám, už nespájal nás bochník
chleba, čo spoločne nás živil v krvi pote,
lebo len jeden pracoval a ten druhý vravel o robote.

O robote, čo vyvedie ho z hmlistých časov,
o princovi, čo splní tajné priania bez slov.
O tom, že zmení život lusknutím prstov tak,
ako v rozprávke, keď premôže sa krutý drak.

Však princezná čarovná, čo korunu má z tŕnia,
pozabudla na to, že také sny sa ťažko plnia,
keď sedemhlavý drak ju v náruči svojej chová,
lebo na cestu tú vykročiť vždy musí ona prvá.