Rozhodovanie

Niekedy človek musí urobiť aj to, čo nechce.

Už nevoláš mi, čo sa stalo?
Márne čakám, už to viem.
Ty nebral si to asi vážne,
ako ťa len zabudnem.

Tak zazvoň ešte, prosím pekne,
nech iskra znovu preskočí.
Ja milujem ťa, dnes už viem to,
ako ťa len presvedčím.

Nie som chladná, nie som slepá,
nemám srdce z kameňa.
No nemôžem povedať ti,
že mám ešte priateľa.

Že je tu niekto, kto ma ľúbi,
kto postaral sa vždy o mňa.
No ty si pre mňa viac než priateľ
i pred tým som to vedela.

Však priznať si to bolo ťažké,
lebo vzťahy sú tak vážne.
Zrazu nevieš, čo si vedel
a riskuješ priveľa.

Však prišiel čas už rozhodnúť sa,
ja dávno viem to už,
že cesty naše nespoja sa,
on nie je pre mňa správny muž.

V srdci nosím veľký smútok,
jak povedať, že je mi ľúto?
Či človek krutý musí byť
i keď nechce ublížiť?

Možno sa však mýlim. Neviem.
Či osud, lásku nestrácam.
Snáď na rozhodnutie toto veľké
nebudem len doplácať.

A možno strácam už i teba.
Vravím si, že tak mi treba.
Zavolať ti a či nie?
Tak kto to za mňa rozhodne?

Tak zazvoň ešte, pekne prosím,
stále čakám napätá.
Nech smútok v duši už nenosím
a srdce v hrudi nepuká.

Či rozhodnutie bolo správne
čas ukáže nám.
Však život žiješ iba raz, nie?
Tak rozhodni sa sám.

Lebo život býva krutý,
skúškou preverí si nás.
Len ten kto býva rozhodnutý,
v šťastí dožíva sa krás.

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *