Rodičom svojich detí

Slovo k slovu výchova

Minulosť. Slovo vyňaté z mnohých viet.
Keď ono povie sa, čo tak asi ukrýva.
Nekonečné odriekanie z detských liet,
a z rodičovskej strany prosto výchova.

Už dozrel si, tak teraz sám to posúď.
Malým, či radšej veľkým chcel bys` byť?
Dnes poradil bys` malým veľkých nesúď,
lebo život veľkých dnes skúšaš sám si žiť.

Nekonečné odriekanie detských túžob
dnes vo výchovu si meníš stále viac.
Či to je pravé privilégium dospelosti dôb?
Skúšaš odpoveď si v sebe samom nájsť.

V minulosti lovíš rodičovské slová ukryté,
dnes výchova ich mení v studňu poznania.
To všetko mieša sa ti v udalosti prežité,
čo stali sa, aby rodičia dočkali sa doznania.

Tak ich výchova ťa práve teraz vychováva.
Pochybovať o tom by prosto znamenalo
pochybovať o sebe samom, no i to sa stáva.
Však dnes dospelý si. Tušíš, čo stať sa malo.