Pohlad lasky

Hned ako som ju zazrel vo dverach, vycarila mi usmev na perach, tak krasne tam stala, jemne sa usmievala, bola tuzbou jedinou no zaroven tak nevinnou. Ja uz hned v prvom okamziku, lapal som po druhom dychu, nevedel som ci je to sen s ktoreho sa preberiem, no prisla ku mne s otazkou, ci viem ake je zit s laskou, hned som vsetko pochopil, to je to preco som zil, to je moja prava chvila, laska sa ku mne prichilila, nezne ma pohladila, ani chvilu netusila co to vo mne vyvola ci tej laske odola, vsak nedokazal som nemo stat, spytal som sa ci si bude nieco priat, nic nevravela len mlcky stala, no vsetkym zmysly opantala, bola cista ako sklo nemala v sebe ziadne zlo. Vsak stale som si prial, aby som ju niekam vzal, niekam prec z tohto sveta no vysla z jej ust prva veta, neviem naco stale cakas, ze do pasce ma vlakas? To sa ti vsak nepodari, tym ma tvoj sarm neocari, prisla som sem lebo viem ze s tebou zivot neolutujem, ze mi das to najcennejsie to co vo svojom vnutri skryvas, to cim lasku vnimas to co ti ja davam co aj od teba ocakavam, hned si vedel o co ide a co teraz na rad pride, jeden nezny dotyk pier, jedno sladke objatie, po ktorom som pochopil, z tych pier som lasku pil.

1.00 avg. rating (52% score) - 1 vote

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *