Pečať celej oblohy

Vo hviezdach sme my a hviezdy sú v nás

Slnko, Mesiac, hviezdy – nositelia znamení,
v oblohe ukrýva sa algebra ľudského osudu.
Neveríš? Váhaš odkiaľ myšlienka pramení,
s domnienkou, či unikneš svetskému súdu?

Tak kto v tichu ti odpovie, lebo inak sa nedá,
len v samote samej ten počuť smieš hlas,
a v oblohe nočnej, keď hviezda si sadá
k hviezde, prečítaš osud. Len k nemu sa hlás.

V sebe nosíš si hviezdu, pod ktorou si zrodil sa,
preto máš právo na svoju vnútornú oblohu.
A ľudská duša, hoc` ako veľkosť bodu javí sa,
nosí v sebe pečať, čo pozdvihne ťa vždy znovu.