otázka jediná

vo víre všedných dní…

Denná búrka zahalila siluetu ducha,
stíchlo slovo. Stíchlo, a srdce búcha…
pre toho, kto v prietrži tých ťažkých mračien
zahalený do snov v tom tichu prázdnom sa našiel…
Zrýchlený tep diktuje rozbúchaným srdcom
tepnám v tele a prúd krvi v tom prihorúcom
toku svojom sa pýta všetkých vôkol žíl
– otázku jedinú: vieš načo si tu žil?

5.00 avg. rating (96% score) - 4 votes

3 komentáre

  1. adriana
    6. aug 2013

    nadherne impulzivne..

  2. basnickarka
    6. aug 2013

    nech sa dari dalej tvorit, toto bol velmi mily a podareny pokus…

  3. miska
    6. aug 2013

    je to super

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *