O rukách tvojich

Čo všetko môžeš vidieť, keď sa zahľadíš na ruky.

Uprene hľadíš na ruky svoje.
Také silné, spoľahlivé zároveň.
Hľadíš na to všetko, čo je tvoje
a pýtaš sa, či môžeš toho byť hoden.

Či zaslúžiš si toľkú nehu,
čo každou bunkou prestúpi ťa?
Tak prečo tvoje ruky, jak by v behu,
láskou toľkou sklamali ťa?

Ponúkli ti túžbu, žiadosť, šťastie,
čo zmysly tvoje opantá.
Však prchavé jak jarné dažde.
Z dlaní hľadí teraz prázdnota.

Tak načo sú ti ruky pevné,
keď nezachytia čosi také krehké?
Láska prešmykla sa cez ne nebadane,
zanechajúc v hrudi srdce mäkké.

Ranila tak tvoju pýchu, hrdosť.
Zmätok v duši ozýva sa.
Však pre život nemáš jej dosť.
Hľadať budeš novú, čo jej podobá sa.

Však potom tvoje ruky krehké budú,
aby zachytili čosi také zvláštne,
čo životu nám berie všetku nudu
a zošle na nás more vášne.

Už vieš načo sú ti ruky silné?
Očami hľadíš na svet cez ne.
Len tak uvidíš, čo k dlani prilne
a rozpoznáš to celkom presne.