Nabudúce

Pre tichú spomienku

Dážď padá ticho na suchú zem,
ktovie, či tebe zmýva telo?
Slzami smútku objímam sen,
to všetko, čo srdce rozochvelo.

Nepovieš nikdy: „Ako mal som ťa rád!“,
len s úsmevom, čo vykúpil bolesť
ostávaš hlbšie, ako posledný pád
Rímskeho času, ktorý zlomila lesť.

Nevdýchneš vôňu, nezdvihneš zrak,
tak ako smiem čítať ti riadky?
Prirýchlo si pobral sa, nechal to tak,
môžem ťa privolať na slovíčko spiatky?

Plameňom sviece, čo sprevádza krok,
slovíčkom duše, čo trhá mi srdce,
a hoci už plní sa bolesti rok
spomienka ostáva. „Tak nabudúce!“

5.00 avg. rating (92% score) - 1 vote

1 komentár

  1. lubinko
    5. aug 2013

    ked sa iskra v tvojich krasnych ockach mihne,ked ti prievan vlasky jemne,nezne zdvihne.chcem byt pri tom,ako vietor co ta vznasa,chcem ta hladit,jemne bozkat,moja spasa toto ma prave napadlo,snad sa vam to bude pacit ;o)

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *