Len men jedinému

Vyznanie

Sú to tvoje oči, dávny srdca môjho hlas,
čo ozýva sa v mysli nečakane, náhle zas
a túžbou volá srdce, tam, v diaľku večnú,
by naplnil sa osud, doviedol ma na konečnú.

Sú to tvoje pery, nekonečne sladký sen,
čo vábia zmysly moje, krášliac každý deň
a hebkosťou trýznia myseľ, by mohla znať,
aký krásny je život, čo všetko smiem mať.

A sú to tvoje vlasy, jemný závoj pavučín,
čo vejú vetrom slobodné, sťa vtáky v úbočí
a šepkajú srdcu, že také smie i ono byť,
keď nájde teba, jedinú, s ktorou chce tu žiť.

A je to tvoja duša, jemné rysy tváre,
čo ukrývajú ju pred neznámymi dokonale,
a len mne jedinému náhle dala znať,
že mohla by ma neskonale rada mať.