Lastovičky

Ach, tie vtáky nádherné,
krásne plachtia vetrom.
Veď ony sú nemenné,
i keď jazdia metrom.

Belorítkam podobajú sa,
no však nie sú rovnaké.
A keď vzlietnu, kryjú sa,
lebo orol ich zožerie.

Potom len krv vystrekne,
keď orol ich trhá.
A vtedy mi smutno je,
za vtákom, čo spieva.

Veď ony užitočné sú,
a taký krátky život majú.
Potravou sú pre orly,
radšej ich skry pod kotly!

Lastovička  posol jari.
Každú dušu poteší.
Keď sa náhle zrazu zjaví,
je nám lepšie na duši.

Aj keď slávik zaspieva
a nič sa mu nevyrovná,
lastovička štebotá
a kvietok sa pridáva.

Je to krásne duo, však?
Keď lastovička, krásny vták,
s kvietkom spieva, prespevuje
a celý svet vychvaľuje.

Kde hniezdi ten vták?
Na strome? Nie tak!
Na stenu sa uchýli,
Tam si hniezdo postaví.

Celú zimu v cudzine je
a tam si pekne gazduje.
No na jar sa vráti
A spolu s nami slávi,

Tú krásnu jar na lúke. Wow!
Je tu krajšie než v Afrike!
Lastovička poteší sa,
Keď tá báseň neskončí sa.

No ja vravím: Lastovička,
Choď ty milá do hniezdočka!
V hniezdočku je zvonec
a básni je už koniec!!!