Kedy prichádza šťastie

Možno práve táto báseň vám napovie, ako sa stať dieťaťom šťasteny.

Koľko asi podôb šťastena tak môže mať.
Premýšľam, či ako minca má len dve.
Kruté by bolo jednu stranu si už vyčerpať.
Snáď neodvráti sa chrbtom práve mne.

Neoddeliteľnou súčasťou života stala sa,
však zaslúžiť si ju, viem, musí každý sám.
Vraj nestačí, aby len sudička zľutovala sa
pri novorodencovi a darovala ti ju tam.

Ako tichý tieň životom kráča spolu s tebou,
krehúčko ukrytá tajomným plášťom snov.
Hoc sprevádza ťa s láskou, vrelou nehou,
znenazdajky odvráti sa bez zbytočných slov.

Možno len čistá viera tvoja posilniť ju vie,
to samo by mohlo kľúčom poznania byť.
No akú dávku a kedy darovať ti ona smie,
to nedozvieš sa, o tom môžeš si len sniť.

Snáď len aura tvojho tela otvára jej dvierka,
tak vidíš, tu máš na otázky svoje odpoveď.
Teraz poznáš krehkosť jej sťa ľahkosť pierka,
už tušíš, prečo vždy pýta si úprimnú spoveď.

Tak ako v rozprávke pre deti dobrou vílou je.
Práve ona núti večných hrdinov sa zamyslieť
nad skutkom svojím a to práve chvíľou je
pre ktoré milovať ich bude celý detský svet.