Keď to všetko spočítaš

Žijeme v ére počítačov, rátame a počítame…

Dvoje nohy máš, a predsa sám pred sebou neujdeš.
Dvoje rúk ti tiež Boh dal, však sám seba už neobjímeš.
Dvoje oči taktiež máš, a predsa v seba nevidíš
a hoc len jedny ústa máš, svetu bolesť všetku vykričíš.

Ťažobu tvojich myšlienok ti jedna hlava musí niesť.
Kruté slová sveta tvojho uši musia dvoje zniesť.
Vôňu zimy, leta, jari či jesene nos vdýchne v telo tvoje,
aby naplnil ti jednu hruď, čo ukrýva tam pľúca dvoje.

Jedno srdce rytmus bije tvojím životom po celý čas.
A práve ono spočíta ti, koľko rokov pred sebou máš.
A hoc i desať prstov máš, čo vytvoria ti dlaní pár,
nedozvieš sa koľko času trávia spolu, čo je pre nich dar.

Dvoje silných ramien pomáha ťažobu života ti niesť.
Práve tam sa zapisujú osudové rany pomýlených ciest.
Len kúsok od nich lakte dvoje vytyčujú priestor života,
a práve od nich závisí či milý si, či krutý despota.

Do kolien tvojich dvoch ťa tlačí jeden osud tvoj.
Dvoje členky útle ukrývajú pochodu krehký boj.
Tvoje dvoje chodidlá elegantne musia všetko zniesť,
veď len dva priehlavky ťažobu tela celý život musia niesť.

Až keď jeden krk ti hlavu skloní na pohľad v dol,
myseľ jedna tvoja pochopí, prečo ťažký krok to bol.
Jednou miechou telom celým prebehne ti mráz,
že učiť chodiť sa budeš musieť v živote ešte veľa ráz.

Tak mnoho tvojej krvi rozprúdia ti kilometre tvojich žíl.
Veď práve ona zásobuje telo tvoje, abys` v zdraví žil.
Jeden jazyk rozpoznať vie sladkosť či kyslosť života,
tak vystri jeden chrbát svoj, nech sprevádza ťa večná istota.

Nech dvoje líca tvoje na jednej tvári ružové sú celý čas,
mnoho vlasov, čo hlavu jednu krášlia, nepoznačí čas ti zas.
Jedno čelo, čo pod nimi tróni, nepreryjú hnevu čiary,
dvoje iskry jasné, čo z očí žiaria, nevymažú žiadne čary.

Tak zachováš si jeden rozum zdravý, čo dušu vedie vpred.
Ona jedno telo tvoje zaplaví ti, čo zdoláva tvoj jeden svet.
Hlas tvoj jeden šepkať bude a kroky tvoje neomylne viesť,
kým neprinúti jedno srdce tvoje na jednu zo správnych ciest.