Keď mi chýbaš
Keď nie sú potrebné slová…
Čo povedať, že mi chýbaš? Tak ako už dávno nie?
A v ušiach znie mi túžbou neutíchajúce zvonenie?
Že v očiach rosí sa slza, čo zahmlieva zrak,
že vytlačilo ju srdce zo seba, bo zviera ho tlak?
Tak čo povedať, keď nechcem, aby pokazil sa deň,
že myslím na teba, že snívam prekrásny si sen?
Však viem, že to nie je nutné, že stačí ti sluch,
abys počul čosi také, keď zamatový je zvuk.
Abys cítil jemnosť hlasu, čo hladí tvoju tvár,
keď prerývajú ju vrásky, keď trápi ťa svár.
Tak nech zmĺknu tvoje ústa, nech počuť je dych,
na chvíľku, keď objímam ťa, na sekúnd pár tých.
Aby potom oheň zaplavil ti túžbou celé telo,
čo láskou rozhorí ti srdce, nech vrie to vrelo,
aby v očiach uzrela som tajomný to opäť zraku jas,
ktorým pripútal si ma k sebe pevne tak na dlhý čas,
to dodá mi silu čítať v očiach tvoje tajné želania,
nech šťastný si so mnou, tak stále, bez prestania.
Krásna báseň pošlem ju v liste priatelke. Dakujem
Nechcem sa hrať na akéhosi literárneho borca, nechcem tvrdiť, že len ten môj náyor je dokonalí a jediný správny. Ale mladá slečna Liduška? čo do kelu si to napísala. Uvedom si je 21. storočie. Hviezdoslav už umrel a literárne pokrzvkania ako apostrofi, či slovíčka typu bo atĎ. u teba padajú rovno na hubu. Ak chceš tak mi odpíš na mail.
Milá Liduš, básne som mal rád iba v škole, keď som si s nimi vylepšoval prospech zo slovenčiny a ruštiny. Nikdy ma nepriťahovali. Teraz som náhodne natrafil na túto stránku a už som tu skoro dve hodiny a neviem sa dočítať. Verím, že sú to všetko slová priamo z hĺbky Tvojho srdca. Niektoré sa ma veľmi osobne dotýkajú a pri niektorých som musel aj slzu zatlačiť, hoci som už za pár rokov päťdesiatnik. No nie senilný,ušomraný a životom sklamaný dedko, ale dedko plný vitality a životnej energie, ktorej sa hovorí jednoducho „láska“. Tá láska, ktorá žiari z Tvojich básní, ktorej je medzi ľuďmi stále menej a menej. A ľudia, ktorí pohrdli láskou sa snažia zaškatulkovávať, žiť podľa noriem,pravidiel, to smieš, to nesmieš, takto to musí byť, toto sa teraz nosí…skrátka kritizujú a poučujú kde sa dá, ale pointa slov im akosi unikla. Ty nemusíš hľadať svoj štýl, ty ho máš! Buď sama sebou, nedaj sa zdeformovať druhými. Veľmi rád sa budem vracať na tieto stránky. Prajem Ti, aby si ešte veľa ľudských sŕc potešila a veľa krásnych básní vytvorila. Tvoj nový priateľ Dališo .
Prosim ta Lidus tvoje basne su velmi krasne ale na môj vkus troska dlhe.Ved basen je prekrasna hlavne tie tvoje aj ked je kratka je pekna,tak to to skus,pre mňa.
ahoj lidus… tuto stranku navstevujem prakticky dost casto a tvoje basne ma stale uchvatia paci sa mi celkovo tvoj styl pisania a zmyslania o laske no mam pocit ako by si bola v niecom sklamana!co tak nieco super pozitivne nacmarat?
Keď nie sú potrebné slová… Čo povedať, že mi chýbaš? Tak ako už dávno nie? A v ušiach znie mi túžbou neutíchajúce zvonenie? Že v očiach rosí sa slza, čo zahmlieva zrak, že vytlačilo ju srdce zo seba, bo zviera ho tlak? Tak čo povedať, keď nechcem, aby pokazil sa deň, že myslím na teba, že snívam prekrásny si sen? Však viem, že to nie je nutné, že stačí ti sluch, abys počul čosi také, keď zamatový je zvuk. Abys cítil jemnosť hlasu, čo hladí tvoju tvár, keď prerývajú ju vrásky, keď trápi ťa svár. Tak nech zmĺknu tvoje ústa, nech počuť je dych, na chvíľku, keď objímam ťa, na sekúnd pár tých. Aby potom oheň zaplavil ti túžbou celé telo, čo láskou rozhorí ti srdce, nech vrie to vrelo, aby v očiach uzrela som tajomný to opäť zraku jas, ktorým pripútal si ma k sebe pevne tak na dlhý čas, to dodá mi silu čítať v očiach tvoje tajné želania, nech šťastný si so mnou, tak stále, bez prestania.
mne osobne sa to celkom pacilo, ale malo to jednu jedinu chybu…chces vediet akú??? nabuduce sa MENEJ LUTUJ A VIAC ROZMÝŠLAJ!!!!!!!!!!!!!!!
nadhera az mi zimomriavky nabehli to je presne o mne
Máš naozaj veľmi pekné básne. Také… nekomerčné, ak to tak môžem nazvať… Skutočne, plné citu… dnes už málokto dokáže napísať niečo, čo ide od srdca.. a toto je naozaj veľmi pekné. všetky tvoje básne… fakt gratulujem, máš talent, ktorý je ostatným na obdiv. Možno by bolo dobré skúsiť aj knižné vydanie, podľa mňa by určite malo úspech. Ale, to už nechám na tebe.. Veľa šťastia v písaní.. 🙂
je to velmi mile a na moje obdobie sa to teraz hodi…:)))