Keď klopeš na dvere

Ako sa priblížiť

Noc ťa ťahá za nos, v opojnom svete snívaš
sen o láske neznámej, ktorú neukrývaš.
Ale aj keď nepočuje ten hlas holubičí tá,
ktorej sa to týka, tá, čo z očí ti to nevyčíta,
sladká je to hudba, vedie kroky stále k nej,
tej žene známo-neznámej, láske ľúbeznej.

Len pohľad skúmavý nestačí, klopí pred ním zrak,
čas pomaličky strieda deň a veru je to tak,
že žiadna cesta nevedie k nej, len ukradnutý bozk,
čo spáli vnútro tvoje, lebo už napĺňa sa rok.
Hánky dávno zodraté máš, čo klopeš stále na dvere,
zamknuté je na dva kľúče, vzdialený si dôvere.

Tak hoc` presne vieš, že to je žena pre teba
a ľúbiš ju láskou, čo povznáša ťa až do neba,
spútaný si pohľadom, ktorým túžiš uzrieť aspoň tieň
kráľovnej šťastia, čo naplní ti prázdny deň.
A hoc` čas vždy strieda noc, ktorá len muky ponúka,
krája z cesty vzdialenej, plní osud, čo máš v rukách.

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

2 komentáre

  1. Technix_CZ
    1. aug 2013

    Tak tohle je asi Tvoje pátá básnička, kterou jsem četl a musím uznat, že včechny stojí za to… Jen tak dál! 🙂

    • Liduš
      2. aug 2013

      :-), ahoj, děkuji

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *