27. júna 2009
Jednou z mnohých
Čím sa od seba líšime
Jednou z mnohých dnes náhle stala si sa.
Len iskrami v očiach svojich líšiš sa.
Len úsmevom milým, ktorý v sebe máš,
tým jediným, ktorý stále ešte nestrácaš.
Pohľadom láskavým teda takto pohladíš,
úsmevom srdečným všetkých pozdravíš.
Deň svetlejší sa preto stane všetkým hneď
a nekonečný čas rýchlejšie poberie sa preč.
Ťaživé myšlienky sa rýchlo preto rozplynú.
Ľahučkým vánkom dokážeš sem vsunúť
jemne iskrivý deň, ktorý ľahko tých pošteklí,
ktorí pripútaní opäť dnes práve sú k posteli.
Dotykom láskavým snímeš z tela bolesť.
V očiach radosť zazrieš, takú ako ratolesť
mávala vďačná v očiach, keď ešte si ty
bývala jedinou, čo chápala ich krehké city.