Hviezda
Na nebi hviezdu vidím
a v srdci niečo zvláštne cítim.
V tej hviezde sa krásny lesk točí
je tak nádherný ako tvoje oči.
Prečo toto o tebe hovorím vlastne ?
veď ja už nemám o tebe písať básne.
Celá láska bola preč predsa
sama som ju zahodila do starého vreca.
Žeby sa znova ku mne vrátila ?
ja som sa tak tešila že som ju navždy stratila.
Ty si mi spôsobil krutosť
jediné čo by som mala cítiť je ľútosť.
Ale ja znova na teba myslím stále
nie je to naozaj hrané.
Tak veľmi by som ťa tu chcela mať
tú veľkú lásku ti aj dať.
No ty o ňu záujem nemáš
a radšej si ju od inej necháš.
Keď ťa vidím s inou tá bolesť vo mne rastie
a život predo mnou zakrýva šťastie.
Keď som videla váš smiech
tak som si myslela že je to hriech.
Neskôr mi však došlo
že je to šťastie čo do vás vošlo.
To šťastie čo by som ja chcela mať
žiaľ ty nie si ochotný mi ho dať.
Viem že by som mala ísť ďalej
už len kvôli tej nádeji malej.
No aj keď tu malú nádej nemám
tak životu sa aj tak nedám.
Keď tak veľmi chceš tak si buď šťastný s tou babou
možno až po čase zistíš že ona nie je tou pravou.
Raz nadíde ten čas keď sa aj ty na tú hviezdu pozrieš
a pravdu sa pri nej dozvieš.
Možno sú to obyčajné hviezdy v tvare hniezda
ale pre nás dvoch je to tá naša hviezda.