Hľadanie, Sľub Amorov

Tu máte možnosť vzhliadnuť reakciu „Sľub Amorov“ jedného z prispievateľa, Posol Amorov, na báseň Hľadanie od Liduš. Pôvodnú báseň Hľadanie prerýva báseň Sľub Amorov a to vždy sloha po slohe. Vychutnajte si to spolu so mnou.

Hľadanie

.Tisíce kilometrov, čo medzi nami ležia,
myšlienkou rýchlejšou, než satelity bežia,
hľadám spriaznenú dušu tvoju,
čo zaženie prázdnotu i samotu moju.

Amorov sľub

Možno to nie sú diaľky ďaleké,
ostrovy , pevniny odveké,
kde sídlia duše spriaznené
samotou rovnako znavené.

.Túlavá myseľ na rozpálenej pláži hľadá
nehybné telo, ktoré mám tak rada.
Myšlienkou zablúdim i v hrudný kôš,
len tak usídliť sa v srdci budem môcť.

To telo ľudské môže byť krásne,
nad dielom Múzy tu človek žasne.
Ten kúsok svalu v hrudnom koši
cenu veľkú má, bo hlbok city nosí.

.Kiež krajinu očami tvojimi spoznať smiem
i jedlo, čo do úst vkladáš, ochutnať viem.
Nech ruka v ruke splynie obom nám
prechádzkou každodennou mnohých rán.

Krajina slnkom pozlatená…
Dvojica srdc tu nudy nemá,
keď hoci mlčky – ruka v ruke
kráčajú po zelenej lúke.

.Kiež pľúca tvoje, ktoré vdýchnuť smú
vánok, čo povieva morskú hladinu,
dýchať budú vedno spolu s mojimi
zatúlaný vietor cudzej krajiny.

A more – ten tajomný jeho šum,
čo podnetom je mnohých dúm
to čaro ešte násobí.
Nie, vrásky dvom dušiam nerobí.

.Či počuješ ten morskej hudby šum?
Či spočítať vieš náraz morských vĺn?
Myšlienky tvoje neustále čítať chcem,
nech túžby tvoje stále splniť smiem.

Tá hudba zneje sťa božský chorál,
keď vlny bijú do skalných brál.
Myšlienky, túžby, želania
snívať o Láske nebránia.

.Nereidydou, spanilou nymfou, chcem sa stať,
tak z morského dna telo môžem sledovať.
Rukami dotknem sa ťa v podobe morských rias,
keď Poseidon čičíkať rozbúrené more bude zas.

Tu blízkou sa stáva grécka báj,
sprítomňuje sa zemský raj.
Tu Eva hľadá svojho Adama,
keď ona rovnako je ním hľadaná.

.Jak Afrodita, čo z morskej peny zrodila sa,
v podobe lastúry k nohám tvojim zatúlam sa.
Nech ruky tvoje celučkú ma vezmú v dlaň,
veď o inom už mnoho nocí nesnívam.

Ach, ako horíš túžbou ty „Afrodita“
Si láskou k nemu sťa opitá.
Túžiš po jeho nežnej dlani
vo sne aj pri prebúdzaní.

.Západný vietor, Zefyros, zo všetkých najtichší,
nech slovami mojimi vrúcnymi ťa poteší.
Tisíce kilometrov nech teda nesie v diaľ,
že bez teba deň i noc trápi ma iba žiaľ.

Muky sizyfovské, tie musia prestať!
Prečo by Zeus ťa musel trestať?
Môj pán Amor mi práve vraví,
že žiaľ už zmizne z tvojej tvári.