Čiernoočka

Som chytený v tom, ako strom v zemi,
Korene spustené, srdce bije ako zvon, z jedinej ženy

Keď vidím tie čierne oči, spomalí sa čas, a úplne zastane keď počujem jej hlas. A či vrkoče, či spustené sú krásne jej vlasy, a nesúdim viac, a len ona ma spasí.

A jej osobnosť nepodlieha moderným hrám, jej móda len zvyšuje jej vážnosť a šarm. Už teraz viem, že bez nej by to nešlo, jej prítomnosť berie ma z temnoty na svetlo.
A jej duša je krajšia než jej dokonalé telo, páči sa mi viac, než by sa smelo.
A na všetko sa zanevrelo, ona na nič správne nie. Ide ďalej stále smelo, nemyslí na trápenie

Minulosť nie je, to budúce tiež nie. Pre mňa keď smeje sa je najväčšie vykúpenie.
Nie je do počtu, je mimo slov a čísel. Len s ňou by mal život ten pravý zmysel.

Sťa višňové pery, sťa čierne oči ako noc a predsa v nich toľko jasu.
Sťa gaštanové vlasy a najkrajší úsmev, neznám ja na svete väčšiu krásu.
A verím že vyššia moc to tak vždy chcela,
Aby raz navždy naše duše v jednu spela…