Ako chutí súboj

Aj o tom, kedy človek dozrieva… aj o bojovnosti ducha…

V hlave len súťaživé myšlienky,
a adrenalínom presiaknuté telá.
V očiach vidieť sústredené odskoky
s myšlienkou prvý dostať sa do cieľa.

Zábermi rozvírená hladina bazénu
a nielen dráhami rozdelená voda.
Plávaš v ústrety stále len neznámemu.
Tak kto víťazstvu sa dnes poddá?

Nekompromisné pohľady rozhodcov,
vo vode mučivé zábery nôh a rúk.
Dráždivé výkriky plavcov i neplavcov
nútia ťa pôsobiť telu stále viac múk.

Pri prvej obrátke rozhodne rozhodca,
či dostať sa do cieľa dnes ešte smieš.
Tréner však núti ťa nikdy nevzdať sa,
na stupňoch víťazov stáť si dnes chceš.

Mučivé zábery, však ešte vzoprieš sa,
na dosah cieľ už máš a predsa tak vzdialený.
Posledným záberom konečne dotkneš sa,
rozhodca skončí to stlačením stopkami.

Hladina pomaly tíši sa, srdce ti búši.
Prezradia obrovské výdychy do vody,
koľko ešte sily máš vo svojej duši.
Tvoj súboj skončil sa, si synom slobody.

Obecenstvo jasá, možno iní sa hnevajú,
narýchlo hneď vychádzaš z vody von,
veď pripravení plavci tam už čakajú.
Zabudnutý ostávaš, začal tu ďalší zhon.

V tom ktosi schmatne ťa, telo ti pošúcha,
krv sa ti rozprúdi, náhle ťa to vzpruží.
Osuškou utrie ti celú tvár až do sucha.
Slabosť ťa objíme, stratíš sa v náručí.

Len stotiny sekundy delia ti víťazstvo,
únavou telo ti tuhne. Žalúdok sa krúti.
Tak chutí víťazstvo, čo prekoná slabošstvo,
a pre pár sekúnd život tvoj dnes sa nezrúti.