Také nadherné

Zvuky skla, ktoré sa rozbíja o zem

Pripadať si zabudnutý a stále mať v sebe dúfanie

Núti ma bezhlavo bezať za jej krokmi

A celé to presahuje hranice predstavivosti

Vsetky farby udolí žiariacich svetiel

Lebo som ťa videl pripominajúcu noc aj deň

Toto všetko je také úbohé a viem že som totálne mimo

Dovoľ mi privítať ťa v stave pred zlyhaním nervov

Hneď ma to stiahne a úplne sa zbláznim

Ako byť mŕtvy, ale každý sen je vlastne zvláštny

Ked už len chvíle paralyzujú, čo potom spraví zvyšok

Ale skúšať šťastie nikdy neni zlou cestou

A v očiach

Hviezdy a

Plamene

Také nadherné