Vír myšlienok

Po srdci mi steká slza z krvi,
Moje vnútro úzkosť drví.
Vír myšlienok na jedinú vec sa upína,
Prázdnota, samota, nech noc vás preklína.
Aká to diaľka, čo mi Ta vzala,
Na názor sa ma nepýtala.
Bezo mňa odchádzaš do sveta,
Či je to osudu odveta?

Rozdelil nás, večná mu buď sláva,
So zmyslom pre humor sa s nami zahráva.
S tebou to bolo vždy úplne iné,
A preto viem, že to ostane nemenné.

Moje srdce si Ta vnútri uchová navždy,
Pretože výnimočný bol s Tebou deň každý.
Do budúcna hľadím a vidím Ta ta,
Ty proste patríš do môjho života.