Čítal som si raz jednu knihu, bola taká ako ty, vtedy zhaslo svetlo, videl som len tmu. Cítil som stále kroky, budú ďalšie moje nočné morí, ktoré mám po každé roky.
Tvoje pery už patrili viacerým mužom, vábivé noci, prikrývky zašpinené rúžom, každému z nich si sa oddala celá, našla si, či nenašla, to, čo si chcela?
Si kvapka v mori ale žiariš viac, než celý oceán, si jeden z davu, no akoby tam stojíš sám, si steblo trávy, no vietor ťa nezlomí, neohne ani, si najtajnejší sen a najväčšie zo želaní.
Temnota sa vynára spod anjelskej masky, v kostole sa modlia za trocha viac lásky. Aké ironické! Farár počíta balík peňazí. Kvôli láske nikto po zemi sa neplazí…
Chladná si a slepá, si bolesť, ktorú treba. Utešenie v žiali. Ľadom, ktorý teraz páli. Ohňom, ktorý hasí, teplo, ktoré teraz mrazí.
Od páľavy slnka i ľudské srdcia vzplanú, akosi rýchlejšie a viacej ako obvykle, rozsvieti tú túžbu dávno nepoznanú.
Môcť tak ešte raz ucítiť tvoju vôňu Môcť tak ešte raz byť chvíľku spolu Môcť tak ešte raz nechať sa tebou hladiť Môcť tak ešte raz uviaznuť v tvojom objatí
Omámená nežným hlasom zahmleného vedomia, píšem v noci tieto slová, ktoré už nič nezmenia. Píšem slová, iba pravdu, ničím ťa tu neklamem, že nezvládam tak idylicky, to ako ťa milujem.
Hladím líca bledé rukou skrvavenou, keď líhaš si v šere noci, po boku pekelných anjelov.
Najnovšie komentáre