Žiarivá hviezda
Nastal deň v ktorom môj život začína strácať svoj zmysel
deň v ktorý mi temnota ovládla absolútne celú myseľ.
V tento deň na mojej tvári nežiari úsmev žiarivý
ale úsmev bolestiví a mrazivý.
V mojich očiach sa prestala nachádzať žiarivá hviezda
pretože tá radšej v tejto chvíli zmizla do svojho teplého hniezda.
Je to hniezdo v ktorom načerpáva nové sily
aby sa neskôr mohla vrátiť v tej svojej jedinečnej chvíli.
Bojím sa toho že už sa nebude mať dôvod vrátiť
a ja tú hviezdu nechcem stratiť.
Je to hviezda ktorá v mojich očiach rástla
hviezda ktorá momentálne asi navždy zhasla.
Nechápem prečo také chladné dni zrazu začali prichádzať
a naopak tie prekrásne len tak začali odchádzať.
Nedokážem sa už na to dívať
a tá žiarivá hviezda mi v očiach čoraz viac začína chýbať.
Stále rozmýšľam čo také zlé som mohla spraviť
že sa ma moja žiarivá hviezda rozhodla zbaviť.
Asi sa životu prestalo páčiť to že si idem za svojím snom
a to že sa k tomu snu blížim každým dňom.
Neviem či by sa to dalo pokladať za nejakú vinu
veď ja predsa nerobím absolútne žiadnu chybu.
Neviem čo zlé robím na tom že sa poctivo venujem svojmu snu
veď predsa s nikým nehrám škaredú hru.
Och pane bože prosím ukrutne ťa o pomoc žiadam
pretože ja už naozaj zúfalo na kolená padám.
Pri tom páde na kolená z plného hrdla o pomoc kričím
verím v to že silným krikom tú bolesť postupne zničím.
Kričím čoraz viac a čo raz hlasnejšie
keď to zrazu konečne vyzerá byť nádejne.
Uprostred pádu na kolená sa tam niekto zjavil
a jediným dotykom mojej ruky ma tej bolesti zbavil.
V tej chvíli sa mi na tvár zrazu úsmev vrátil
bol to úsmev ktorý všetko zlé v tej chvíli zmlátil.
V tej chvíli som sa obzrela okolo seba
a mala som pocit ako keby vidím kúsok prekrásneho neba.
V tom nebi sme sa za ruky spolu chytili
a prekrásnu lásku sme medzi sebou cítili.
Je to láska ktorá medzi nami neskutočne silná bola
láska ktorá aj to najväčšie zlo v živote zdolá.
Je to pocit bezpečia a radosti
no v jednej chvíli sa naspäť opäť vyskytli starosti.
Nemala som totiž stále pri sebe tu moju žiarivú hviezdu
no nenašla som ju ani keď som prišla k jej obľúbenému miestu.
Smutným pohľadom som sa pozrela dole
no ty si mi hneď zodvihol hlavu hore.
Pozrel si sa na mňa a nežným dotykom pritisol k sebe
a povedal si mi že tá hviezda sa nejako ocitla v tebe.
Pochopila som že mne tú hviezdu už netreba
pretože ja spolu s tebou pôjdem do neba.
Do neba v ktorom nebudeme mať žiadne starosti
ale budeme spolu šťastný a plný radosti.
Ty si mi zrazu povedal že toto všetko je len sen
a že ja musím ešte v živote dosiahnuť svoj vytúžený cieľ.
Zrazu som sa zobudila
a všetkému som pochopila.
Pochopila som že aj cez tú veľkú bolesť ďalej musím ísť
pokiaľ chcem do svojho vytúženého cieľa prísť.
Opäť vyťahujem svoj bojovný meč
a všetko zlé dávam od seba preč.
Opäť svoj úsmev na tvár som vrátila
aj do očí hviezdu ktorú som pred tým stratila.
Obidve veci mi dokázal vrátiť jediný môj pohľad na teba
a pocit že každý večer za tebou prídem aspoň nachvíľku do neba.
Vždy keď sa večer za tebou vrátim
tak tú hviezdu z očí stratím.
Ale to nevadí pretože spolu pôjdeme na tie prekrásne miesta
a z výšky toho neba na nás dvoch bude dávať pozor ta naša spoločná žiarivá hviezda.