Zbohom

Ponáraš sa čoraz hlbšie, lapáš po dychu
Len zápach rýb, čierna tma a chlad
Klesáš nadol…

Ruku, mávajúcu o pomoc, už pohltila voda,
to nemilosrdné a kruté more plné zla
Posledný lúč slnka sa ti pomaly stráca
a doširoka otvorené oči,
zúfalo poletujúce zo strany na stranu
potichu rozožiera soľ

Posledná bublina vyslaná na hladinu
Ticho – žiadna odpoveď
Veď kto by ťa aj hľadal tu, v šírom oceáne
Aj čajky už stratili záujem
Posledný kŕč a úškľab na tvári,
kým posledná slza opustí tvoje oko

ODCHÁDZAŠ…

Potichu, nenápadne, tak,
ako ťa poznali stále tí,
pre ktorých aj tak zostaneš cudzí