Začiatok konca

Čas rozhodovania

Už maľuje obláčik nebeský otec
a baranček pasie sa v slnečnom lúči,
už končí sa obdobie spoločnej púti
a v slzách topí sa sychravý koniec.

Nohy ti z lavičky trčia a kolíšu čas,
zašla si ďaleko, z búrky žneš časť
a meravé telo, ktoré objíma dážď,
placho sa cíti, so slnkom stratilo jas.

Len myšlienky pokojné, pokorný súbor,
rozhovor s Bohom, hoc` delí ťa míľa
od cieľa, vieš predsa ako chutí tá chvíľa,
v tele rodí sa víťaz, chystáš sa na boj.

Pokojný, tichý, ako ten baranček na nebi,
čo zatienil hebko slnečný lúč,
tak jemne sa pozbieraj, tak len sa lúč
s plachosťou svojou. Lebo tak to má byť.