Vtáča

Zrodila zem prašnú púšť,
či chcem alebo nie.
Ja poddať sa mám?
Slobodu zaň dám,
len počuť ten hlas.

To vietor púšte veje,
prach do očí bijúc.
Plakať by som mal.
Keď do uší zrazu znie,
ten hlas, čo hľadal som.

To vtáča nepoddajné…
Spievať ťa počuť chcem.
Miluješ slnko aj dážď,
obdivovať ťa môžem len.
Neleť preč… spolu ak.

Bez teba ktože som…
Šepot prachu púšte,
existencia sama.
Tvoja pieseň ľudskosť dáva,
v pokoji spojí nás.