Veštenie

O tom, kde všade človek hľadá niekedy odpoveď…

Neklam ľudí, krásna pani,
život nie sú čiary v dlani.
A hoc ich tam aj mnoho mám,
život si ja riadim sám.

Aj keď ťa to prekvapí,
pevne držím opraty.
Čiaram v dlani neverím!
Veď sú to len povery.

Tak nazri hlbšie, čo tam mám?
Či osudu sa nevzpieram?
Či čaká ma sen šťastný,
a či život plný bázni?

A zdvihni oči, povedz už,
kde je pre mňa správny muž.
A či správna žena, hej?
Nie, veď ja som predsa gej!

Tak čo mám v dlani napísané?
Že mi v práci vravia pane?
Vysmej sa mi do tvári
mne sa aj tak uľaví.

Veď som človek ako iní,
v duši nosím kúsok viny.
Však kto mi ju tam dávno dal,
kto sa zo mňa vysmieval?

Tak povedz niečo veštica,
kedy život skončí sa?
A či sa žiť oplatí,
keď ja držím opraty?