22. júla 2009

Veľká láska

Od v_blecha

O láske…

Vraj zažiješ ju len raz v živote,
nechodí, nelieta si po svete,
nikdy nevieš, ktorá je tá pravá
prvá, stredná či tamtá zľava …

Dopredu ti veru nevie nik,
ani ten najväčší záletník !
No keď stretneš tú pravú, pravého,
hoc´ zo sveta na míle vzdialeného,
márne sa budeš vzpierať, brániť,
svoje srdiečko bariérou chrániť,
ukrývať sa, vravieť nie dokola,
jej sila všetko toto prekoná !

Nerob si nádej, že máš vôľu pevnú,
ruky ti pri nej i v lete skrehnú.
srdce búši, v hrudi málo miesta má,
smútok veľký časom na teba dolieha.

Prichádza vždy znenazdajky, bez ohlášok
a tvoja tvár sa mení, už nie je bez vrások,
túžba byť s ním, byť s ňou sa zavalí,
čas ide sťa slimák, vlečie sa pomaly.

Niekto vraví, že takej lásky niet,
hoc´ obídeš celý vesmír, celý svet.
I ja som už márne dúfal, o nej v noci snil,
než prišla moja láska, ten cit ma omámil,
myslel som, že pre mňa nieto takej lásky,
smutný som svetom blúdil, nosil masky,
tváril sa, že o ňu nestojím, že jej mám dosť
a v duchu iba dusil nádej a chytal zlosť.

To však svetu preto som vravel denne,
že neveril som, že i ku mne príde.
Ona však prišla ako blesk nečakane,
ja som čakal: „Čo bude ? Čo sa stane ?“

V srdiečku začne plameň plápolať,
nedá sa, nemôžem pre ňu spať !
Nemám chuť na jedlá a nápoje,
lež hladný som stále, na pery, na tvoje ..

Dotýkať sa ťa túžim v jednom kuse,
jedno či v postieľke či v autobuse.
Cítiť sa pri sebe úplne celú,
v pondelok, piatok či v nedeľu.

Pomojkať ťa v náruči, hlávku na pleci mať,
do očí ti zas hľadieť, zamilovane dívať
a v tomto objatí pri veľkom, pritesnom,
oddať ti seba, dušu, srdce, venovať snom.

Vzniku takejto lásky míle nevadia,
lež vtedy chýbajú dotyky, objatia.
Veľká láska ma opája oboch nesmierne,
no do očí povedať: „Ľúbim ťa !“ si nesmieme,
nemožno, nedá sa, hoc´ srdce spaľuje cit,
šťastnými už nevieme bez druhého byť.

Musíme i tak naďalej pre neho žiť
a každým slovkom lásku umocniť !
I bývajú i také dni, keď povieš si: „Už dosť,
si veľmi ďaleko a ja mám na teba zlosť,
že nie si pri mne, ´bo túžim ťa tu mať,
chcem v náruči tvojej relaxovať a spať,
ty nechodíš a ja už nevládzem.. NIE !

Tá naša láska je len obrovské trápenie,
chýba mi opora cez obyčajný deň,
márne ťa hľadám po svete, objímať chcem !

Len v mobile tvoj smutný hlas znie,
že ma veľmi miluješ a že sa ti cnie,
ja však potrebu inú v srdiečku mám,
do tvojej náruče rada sa oddám.
neplač už, nefňukaj, vieš , že si môj
i ja ťa milujem, tys´ mojko môj !

Brániš sa, bojuješ s láskou však márny to boj,
tým, že ti patrím, že úplne celý som tvoj.
Zbadáš ma v diaľave, srdce sa rozbúcha,
úsmev máš na tvári, príde i chvenie brucha..

Padáš do náruče, mizne ním reálny svet,
pri tom ťa hľadím, bozkami zaplavím hneď,
myšlienky záludné, čo lásku nechceli,
preč z tohto sveta navždy sa podeli.
veľká láska zas vyhrala vojnu,
raz iste dorazí k srdcu tvojmu,
nevedno kde je, kde hľadať ju máš,
na všetko treba ten správny čas,
nemusíš hľadať, po svete tápať,
musíš byť odvážny, proste kus chlapa,
bys´ až dorazí, veľkú silu mal, odvahu,
neostal nesmelo stáť vo dverách, na prahu,
nebráň sa i keď ťa zaplaví smútok, srdca bôľ,
neplač, že ten druhý v smútku pri tebe nebol,
on iste chcel, túžil, smutný bol sám,
že on je tu a ty v diaľave, dakde až tam.

Veľká láska je zmysel: „Prečo žiť!
za ňu sa oplatí i život položiť!
Bež za ňou ! Utekaj, čo sily stačia!
Na miesta, kde oči tvojho milého zočia!

Ta, kde veľkú lásku svoju máš,
iste sa poteší ak k nej zavítaš.“
Niet väčšej odmeny jak objatie pevné,
že tešíš sa, že si s ním a ty zas pri mne!

Pre veľkú lásku oplatí sa žiť,
ísť za ňou preč, domov opustiť,
prejsť nejedno mesto či cudzí štát,
bys´ bol oporou, mohol pri nej stáť.

´Bo ju potrebuješ k životu ako soľ,
aby si usmiaty a šťastný na svete bol.
I ja takú veľkú lásku už v srdiečku mám,
hrozne je bez teba, mojko, cítim sa tak sám.

Viem, že i ja tvoju veľkú lásku dostávam
a všetko ostatné je len blud alebo klam.
navravieť si nezmysly, vnútiť si lži,
že už ma neľúbi, nechce a netúži.

Pri veľkej láske sa ti to iba zdá,
taká srdiečko opustiť nehodlá.
I keď rozum vraví inak, je proti nej,
celý svet nadáva, vyčíta… len závidí jej.
pre tú veľkú lásku chcem naďalej žiť,
dobrým slovíčkom tvoje krásne oplatiť,
o teba sa v bezsenných nociach báť,
vždy budem o teba láska bojovať.

Či v noci, keď únavou pôjdem spať
i cez deň, keď túžim ťa milovať.

Pre teba človeče jednu radu mám,
nebráň sa veľkej láske – ostaneš sám!
Bojuj, ži pre ňu , miluj a túž,
či nežná žena si či statný muž.

Prežívaj naplno cit ľúbostný,
len vtedy uvidíš jak je svet nádherný.
Uvidíš vtáčikov, prírodu, celý krásny svet,
´bo ak veľká láska skončí, bude sa ti cnieť.

Ak zanevrieš na ňu, iba ju závidieť budeš iným,
zabudneš vravieť pekné slová, robiť dobré činy,
len budeš všetkých vôkol seba svojim sklamaním ničiť,
tak sa dá i starého dobrého priateľa navždy stratiť.

Ak chceš byť vždy veselý a šťastný,
pre veľkú lásku sa trebárs zblázni,
rob veci by nikdy nevyhasla ti,
lebo sa ti nazad nikdy nevráti !

5.00 avg. rating (92% score) - 1 vote