Trápenie
Po čom všetkom naše srdce túži…
Stratil som ťa.
Zrazu v duši clivo je.
A v srdci prázdnota.
Čas vlečie sa
a deň je nekonečný.
Nič už nemá zmysel.
Spomienky trýznia ma,
no ja hľadám stále nové
a srdce krváca.
Kde si, volám ťa.
Tak vráť sa!
Ja čakám ťa.
Za jediný tvoj úsmev
život dal by som.
No ty tu nie si.
Stratil som ťa.
Čas vlečie sa
a noc je nekonečná.
Ticho vysmieva sa.
Zúfalá myseľ hľadá spánok.
Čas však stále vlečie sa.
A spánok neprichádza.
Zrazu oči našli ťa
a ruky opäť držia ťa.
Prázdnota zo srdca odchádza.
V duši pokoj nastal.
Ja znovu usmievam sa.
A keď ráno zore svitne,
duša moja zas precitne.
Vtedy nechtiac pochopím,
že snom si bola opojným.
Muky opäť zovrú hruď,
že neprešiel som tú dlhú púť.
Že deň je opäť taký prázdny,
že nepovieš zas mi,
tak ako už tisíckrát,
hoc nepočúval som ťa rád,
Ľúbim ťa!
Tie dve slová čarovné,
čo patriť mali iba mne.
Tak podaj ruku pomocnú
a daj nádej môjmu snu.
Nech znovu môžem dýchať žiť
nech tebe môžem uveriť.
Ty vieš, jak muky bolia
tvoje ruky nech už nedovolia
mojej duši ublížiť.
Tak vráť sa !
Ja stále čakám ťa!
Lebo dnes už presne viem,
čo od teba stále chcem.
Za jediný úsmev tvoj
nevzdal som ten krutý boj.
Že pre lásku, ktorú v srdci mám
tebe všetko odpúšťam.
Že pre ten cit jediný,
zostala si bez viny.
Tak vráť sa!
Ja ľúbim ťa!
Lebo život bez teba
jak obloha bez neba.
Jak oceán bez vody
je môj život bez nehy.
A srdce stále krváca.
Tak zastav ten prúd bolesti
a dopraj úctu mojej cti.
Veď vieš, že ty si jediná,
čo ma v srdci objíma.
Ktorú hľadám noc i dni
a čo trápi moje sny.
Tak pristúp bližšie
a zažeň smútok mojich dní.
Nech prázdnota sa stratí
a ja znovu vyznám sa ti,
že ľúbim ťa.