Tak i tak

Niektoré skutky sú nelogické…a napriek tomu ich páchame…

Tisíc slov, no akých prázdnych,
kam ukryla sa studňa poznania?
Ústa otváraš, len trápiš dych,
tak neustále, bez prestania.

Prázdna noc i prázdny deň.
Čo stváraš so svojim životom?
Žiješ pre slovo, veríš mu, len preň
čakáš na osud, ktorý príde po tom.

Citlivosť. Pre seba ju vnímaš,
no druhým pochopenia nedáš za mak.
Z pohľadu svojho udalosti snímaš,
súcitné gesto vydáš na pokoja znak.

Súcitné gestá a tvár popolavo bledá,
chce sa mi kričať: „Tak už prestaň!“,
kto radu nechce, tomu sa radiť nedá.
Obvíjaš sa okolo mňa jak brečtan.

Pomaly jemne plazíš sa mi telom,
okolo krku vyvíjaš slabý tlak.
Nútiš vysloviť, čo ucho počuť chcelo,
nech stane sa čo želáš si, tak alebo tak.