Strach

Strach, ten odveký rival človeka.

Či si má v ňom človek nohy zmáčať,

či snáď ponoriť sa doň celý ?

Nikto Ti nedá tú odpoveď.

Zmára ťa, ničí, nervy drása.

Opása Ťa, no kde je Tvoja spása ?

V prisľúbení ? Tak tas meč odhodlania,

nech sa v krvi potu zmáča.

Ukrutná to úzkosť dolieha, ničí.

Prv než skríknuť bolesťou chceš,

zadúša Ťa … lapať po dychu smieš.

Nikam to nevedie, zabudnúť nemôžeš.

Nuž dosť bolo… týrať sa nechceš.

Hrdo vstať musíš, dokonať obetu.

Aby si ďalej mohol kráčať

tou cestou tú svoju osvetu.