Samota

Ako búrka, ako blesk prišla si z jasného neba,
nebol som si vtedy istí či chcem práve teba.
Nie som si tým istí ani teraz,
dážď mojich pochybností prosím ťa prekaz.

Prekazila by si keby si o ňom vedela,
niekde v diaľke by si teraz tak pokojne nesedela.
No možno áno, možno nie,
ten kto to vie aj tak nepovie.

Kiežby povedala, kiežby hej,
ach ty blázniva len sa pekne smej.
Smej sa kým dôvod na to máš,
smiech ťa prejde keď odpoveď mi dáš.

Hádam, že ani odpoveď nechcem poznať,
ďalšiu ranu bičom netúžim dostať.
Rany mám ešte príliš hlboké a čerstvé,
možno si len mala vidieť moje oči lesklé.

Tvoja úloha v mojom živote možno bola taká,
odmena však nebude bohvieaká.
Mal som ťa rad, no ty si to nebola nikdy,
ta ktorá prežije so mnou navždy všetky moje krivdy.

Slovami láskavými vyplnili sme v živote prázdnotu,
aspoň na chvíľu sme zabudli na tú zdrvujúcu samotu.