Popálená duša

Duša človeka, tá odveká
schránka bytia všetkých pocitov.
Ak je zráňaná, kto ju potrieť olejom má ?
Kto ju vánkom ochladí ?

Slza súcitná rany schladí – osvieži,
bolesť zmierni, ba vylieči.
Nikto nevie koľko sĺz prosiac v odpustenie,
dá to vyliečenie.

Na poli porazených niet víťazov,
ak to nie je dané zhora.
Z mnohých stretov ukrutností, jazvy ostanú.
To na cti dáva, kto prijíma rany osudu.