(ne)zmysel života
Cítiť, ako život tečie pomedzi prsty a nie a nie sa zachytiť, ani o kúsok zdrapu, či kúsok hmlistý, čo aj tak prefrčí mi cez prsty.
Cítiť, ako život tečie pomedzi prsty a nie a nie sa zachytiť, ani o kúsok zdrapu, či kúsok hmlistý, čo aj tak prefrčí mi cez prsty.
Pamätám si ťa, ako by to bolo včera keď uvidela som, tie oči krásne a vlasy tmavé. Nemohla som dýchať, lebo hneď vedela som, že ty a tvoja láska, zotročia ma zťažka. Čo len si ústa otvoril, bola som tvoja na veky. Už je to dávno, čo sme sa spatrili a ja už viem, že láska ti často ublíži. Milovať niekoho z celého srdca, je […]
Som chytený v tom, ako strom v zemi, Korene spustené, srdce bije ako zvon, z jedinej ženy Keď vidím tie čierne oči, spomalí sa čas, a úplne zastane keď počujem jej hlas. A či vrkoče, či spustené sú krásne jej vlasy, a nesúdim viac, a len ona ma spasí.
Ďakujem, že si, meníš môj svet, to život nemohol krajšie vymyslieť. Keď ozveš sa, deň krajším zdá sa byť, na mojej tvári vždy vieš úsmev vyčariť.
Niekde v diaľke, na konci zelenej lúky, stojí krásny, na pohľad silný strom, nik nevie či prežil veľké búrky či muky, len si tam stojí a ja vidím sa v ňom.
Stoj, postoj s neutíchajúcou predtuchou a nutkaním viesť beh, za snami, nádejami, za krajším trávnikom, farebným zajtrajškom, všetko v mysli jasné ako letné slnko a mizivé ako jarný sneh. Predsa vytrvalé či nástojčivejšie každým novým dňom.
Z národa hrdého stal sa flám a i vďaka starosti otcov, mám. My dnes sme tým čím sme sa stali, […]
Ako bohyňa si letím nad oblakmi, bledo modré chumáče popri mne sa mihajú. Je to ako lietať medzi obrazmi, ktoré lietať za mnou nestíhajú.
Len tak sedím vo svojom hrade, mohutné múry sa okolo mňa zdvíhajú. Premýšľam o ďalšom mojom páde, tiene mŕtvych sa okolo mňa mihajú.
Najnovšie komentáre