Neváhaj a vykroč

Lásky láskavé

Čo môžeme stratiť? Všetko!
Keď pošepne ti chvíľa, že nastal čas lásky,
mení sa ti deň, v srdci vládne zmätok,
čas je zrazu iný, krok tak ťažký
a ústa mlčia. Veď čo povedať smú?
Že strácaš jasný pohľad, že vnímaš hmlu?

Nech teda stráca sa periférne videnie,
veď uši jasne počujú, čo ti šepká duša,
nech teda myseľ trápi sa, či je to len snenie,
čo vkročilo ti do života, čo ťa pokúša,
sladkosť jemná, čo rozpúšťa sa na perách,
len teda nenechaj ju stáť ďalej vo dverách.

Priviň si ju k sebe, pevne zovri v náruči,
nech nestratí sa chvíľa, jemná iskra dňa,
tak neváhaj a vykroč, veď život ťa už naučil,
že vzácne sú tie chvíle; poznáš ich zo sna.
Prichádzajú zriedka, a tratia sa tak rýchlo,
nestačíš sa obzrieť, no pri srdci ťa už pichlo.