Miluješ povrchne?

Omámená nežným hlasom zahmleného vedomia,

píšem v noci tieto slová, ktoré už nič nezmenia.

Píšem slová, iba pravdu, ničím ťa tu neklamem,

že nezvládam tak idylicky, to ako ťa milujem.

Nebojím sa písať pravdu, aj láska temnú stránku má,

temnejšiu než tmavé peklo v najčernejších hlbinách.

Nie je to bolesť, ani smútok, je to krutá beznádej,

že všetkých nádejí na teba musím sa vzdať kvôli nej,

že nie je hlavné, čo je na srdci  ale čo je na tvári,

že viacej ako čistá láska, svetlo krásy očarí.

No pravdou je, že krása vekom opúšťa nás postupne,

a láska jediné je, čo vplyvom veku neslabne,

tak otvor oči a pozri sa v čom spočíva tvoja láska.

Či je to jej osobnosť a či len jej krása…