Len to som chcel

K sobášu od otca

Slzy ti padli dolu ticho na šaty
a zdláždili jemne cestu perlami,
šťastím ti búši srdce, odchádzaš od mamy
za srdcom, čo volá ťa. Koho si našla ty.

Za ruku placho vediem ťa k oltáru,
keď klopýtneš, opri sa v silné rameno
a neplač už, nech srdce nepukne od žiaľu,
to len zmeníš si meno dnes za meno.

No v srdci si moja. Vždy budeš dieťaťom,
dal som ti lásku, zázemie, vzdelanie
a všetko, čo uzrieš v zrkadle každým dňom,
čo napĺňa dušu, čo vpred ťa vždy poženie.

Už vieš, čo je láska, radosť, úcta i šťastie,
v očiach máš iskru, úsmevom plníš deň,
nech teda to všetko Vám obom prerastie
do všedných dní manželstva a nepoznáš tieň.

Tak vykroč na cestu s manželom po boku,
dnes s vierou vkladám mu život tvoj do dlane,
aby ťa podporil každučký deň v roku
a rodina rozkvitla, nech nikdy ťa nesklame.

Tak vzlietni si, vytvor si vlastný raj,
len občas mi zazvoň, hoc i v polnoci,
veď z mysle neschádzaš a počuť chcem rád,
že: „Šťastná som, len to chcela som ti, oci!“.