27. júna 2009

Ľahkovážna

Od Liduš

Myslím, že práve svojou zodpovednosťou sa človek predovšetkým líši.

Ľahkovážne pozde uložíš sa konečne už spať,
nepomyslíš ani na to, že každé ráno musíš vstať.
Sebecky však ešte ukradneš si energiu lásky,
nehľadiac` na matku svoju, čo jej robí vrásky.

Prebudené ráno nemôže otvoriť ti zalepené oči,
pozde zas z postele noha tvoja na zem vkročí.
Pozde do školy sa skoro každé ráno ťaháš,
unavená do lavíc školských opäť zas si sadáš.

S túžbou prevelikou na ruku s hodinkami hľadíš,
myšlienkami svojimi kdesi v diaľke školy blúdiš.
Takto ľahkovážne necháš sebe život plynuť,
povediac` hlavne: „mami, do ničoho ma už nenúť“.

„Ja sama, ja sama!“ koľko rokov už počúvam,
však zodpovednosť, stále len so sebou si zobúdzam.
Z očí jas i farbu slzy beznádeje vyplavia mi snáď,
dávno netuším, čo je uvoľniť sa, dobrý pocit mať.

Nedochvíľnosť tvoja už dávno mojou stala sa,
však zodpovední ľudia práve toho boja sa.
Takto šancu i šťastie ľahkovážne z dlaní sfúkneš,
a osudu svojho ešte vždy ani z okraja sa nedotkneš.

Však života toku môjho meníš pomaly mi smer,
unavená som, už nevládzem sa chrániť, to mi ver.
Slzy z očí už pomaly mi začínajú navždy schnúť,
chceš byť takto šťastná? Ja ľúbim ťa. Tak si buď.

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes