Keď znie hudba

O túžbach, o citoch…

Priznám sa ti k tomu, čo už dávno ma mučí,
že zovrieť by som ťa chcel v svojom náručí,
že v žilách búri sa krv, čo túžbou páli lono,
ale to by ťa len vyplašilo a nebolo by to už ono,
tak len poviem toľko, že strácam sa v tvojom pohľade,
vedomý si toho, že kráčam po tenučkom ľade.

Uväznený v slovách prísne strážim každý krok,
rozhodnutý čakať, kým dozrie čas, nech trvá to i rok,
aby získal som, po čom túžim, rozkvitnutý kvet
a potom vykričím, že ľúbim ťa, nech počuje to svet
a nežne objímem ťa, krehko zovriem v náručí,
aby srdcia spočinuli vedľa seba hudbou, ktorá súzvučí.

A keď už tak budeš blízko a túžbou zatají sa dych,
bozkom všetko spečatím to, darujem ti množstvo tých,
čo spíšu s tebou zmluvu, nech duša cíti istotu,
že zrodil som sa pre teba, že tvoje miesto je práve tu,
pri mojom boku, ktoré ti teraz zo srdca ponúkam,
tak povedz áno konečne, nech zbohom dám mukám.