22. júla 2009

Keď ústa mlčia

Od Liduš

Venované Bohuškovej pamiatke

Poranenou hlavou ti von blúdi krv,
čo teraz spoznávaš, si mal vedieť asi prv,
tlak pomaly sa v tele stráca v slabý tep,
a v diaľke ktosi plače: „Prosím, vráť sa mi späť!“

Kde sú tvoje duše, prečo si tu sám,
kde mamine sú slová „chráň sa, chráň“,
kde stráca sa ti slnko v tento jasný deň
a prečo zima objíma ťa? Tak strať sa, ty sen!

Prečo ústa mlčia a v ušiach zvoní zvon,
prečo do očí sa tlačí čosi, čo musí ísť von,
kto dotýka sa tela v tento zvláštny čas,
keď pred očami premieta sa život od dávnych čias.

Nežiješ už dušou, pomaly strácaš dych,
len prístroje ťa držia a láska tých,
čo chránili ťa dlaňou po celý čas.
„Tak otvor už oči a rozochvej hlas.“

Nevnímaš prosby, už musíš ísť,
posledné zbohom, to musí prísť,
do diaľky pošleš tej, ktorú máš rád,
aby spoznala tajomstvo, ktoré zavinil pád.

1.50 avg. rating (48% score) - 2 votes