Keď ústa mlčia
Venované Bohuškovej pamiatke
Poranenou hlavou ti von blúdi krv,
čo teraz spoznávaš, si mal vedieť asi prv,
tlak pomaly sa v tele stráca v slabý tep,
a v diaľke ktosi plače: „Prosím, vráť sa mi späť!“
Kde sú tvoje duše, prečo si tu sám,
kde mamine sú slová „chráň sa, chráň“,
kde stráca sa ti slnko v tento jasný deň
a prečo zima objíma ťa? Tak strať sa, ty sen!
Prečo ústa mlčia a v ušiach zvoní zvon,
prečo do očí sa tlačí čosi, čo musí ísť von,
kto dotýka sa tela v tento zvláštny čas,
keď pred očami premieta sa život od dávnych čias.
Nežiješ už dušou, pomaly strácaš dych,
len prístroje ťa držia a láska tých,
čo chránili ťa dlaňou po celý čas.
„Tak otvor už oči a rozochvej hlas.“
Nevnímaš prosby, už musíš ísť,
posledné zbohom, to musí prísť,
do diaľky pošleš tej, ktorú máš rád,
aby spoznala tajomstvo, ktoré zavinil pád.
Ahoj bud taka bobra a posli mi nejake pekne basne o laske alebo po rozchode.Dakujem
Ivus, básne tohto charakteru nájdeš v sekcii O láske, stačí si vybrať. Je ich tam naozaj neúrekom.
Ahoj Liduš , zaujala ma tvoja báseň.Neviem koľko máš rokov ,ale rým ti ide dobre . A čo súťaží sa zúčastňuješ ? Alebo navštevuješ nejaký klub ? Ja mám už toho za sebou dosť . Nebudem to teraz písať aké oceneia a rada pracujem s mladými ľuďmi . Píš máš na to , ak chceš tak sa ozvi napíšeme si viac a pošlem ti niečo aj z mojej tvorby Marta
Veľmi rada to uvítam.